Ťažné druhy motýľov

Ťahy motýľov sú známe už oddávna. Už v minulosti aj kronikári zaznamenali ťahy niektorých druhov, najmä mlynárikov. K našim najznámejším ťažným druhom je patria niektorí príslušníci čeľade lišajových ( napríklad lišaj smrtihlav alebo lišaj oleandrový ). Ťažné druhy sa v súčasnosti starostlivo skúmajú a jednotlivé ťahy zaznamenávajú. Má to význam hlavne pre boj proti niektorým škodcom patriacim k ťažným druhom. Okrem lišajových patria ešte k ťažným druhom napríklad babôčka bodliaková, mlynárik ovocný, žltáčik zanoväťový. Aj húsenice niektorých druhov ,,lietajú“. Využívajú vietor, aby sa dostali čím ďalej od svojho rodiska. Je to pre nich nevyhnutné hlavne pri premnožení, lebo by nenašli dostatok potravy. Tento spôsob šírenia je známy najmä u mníšky veľkohlavej. Odrastenejšie húsenice tiahnu ,,peši“ hlavne pri holožeroch. Niektoré druhy rozšíril po celom svete človek. Ide najmä o druhy takzvaných skladištných škodcov, pri mnohých z nich už nepoznáme ich pôvodnú domovinu a pôvodný spôsob života. 2.5 Škodlivosť a užitočnosť motýľov, ich význam v prírode Motýle sa delia do troch skupín.
Do prvých dvoch patria skupiny užitočné, do tretej skupiny patria škodcovia. Medzi motýle užitočné patria predovšetkým tie druhy, ktorých húsenice spriadajú hodvábne vlákna. Najznámejšia z nich je priadka morušová. Jej chov má dávnu tradíciu a jeho kolískou bola Čína. Objav moderných umelých vlákien síce zatlačil chov priadky morušovej do pozadia, ale v niektorých oblastiach je toto priemyselné odvetvie stále na vysokej úrovni a má veľký národnohospodársky význam. V Ázii sa pestujú pre hodvábne vlákno ešte dva druhy ( okáň dubový a okáň japonský ), no svojím významom zaostávajú za priadkou morušovou. Do druhej skupiny patria motýle užitočné. Hlavný význam motýľov je ten, že pomáhajú opeľovať kvety. Niektoré kvety s hlbokým kalichom sú odkázané len na opelenie lišajmi. Je zaujímavé, že aj niektoré húsenice sa pokladajú za užitočné. Sú to tie, ktoré sa živia výhradne burinami. Najpočetnejšou skupinou sú škodcovia. Húsenice týchto druhov majú zlú vlastnosť, že požierajú užitočné rastliny. Húsenice niektorých druhov sa živia potravinami, vnikajú do šatníkov, včelích úľov a podobne. V lesoch spôsobujú škody húsenice mnohých druhov. K najznámejším patria príslušníci čeľade mníškovitých. Húsenice mníšky obyčajne spustošili už tisíce hektárov lesov. Mníška veľkohlavá je vážnym škodcom dubových lesov a ovocných stromov. Lesníkom i poľnohospodárom spôsobujú veľké nepríjemnosti húsenice podobníkovitých a drevotočovitých, ktoré si vo vnútri stromov vyvrtávajú chodbičky, a tak znehodnocujú drevo. V ovocinárstve škodia najmä húsenice piadiviek. Spriadač americký je známym škodcom ovocných stromov. V zásobách múky škodí vijačka múčna. Nepríjemným obyvateľmi domácností sú zástupcovia čeľade moľovitých. Včelím voskom sa živia húsenice vijačky voštinovej. Aj v poľnohospodárstve je niekoľko škodcov, ako sú napríklad siatica ozimná, psota repová, vijačka kukuričná. Mora pivničná je známa tým, že cuciakom prepichuje zrelé ovocie a cicia šťavu. Veľký význam má aj zistenie, že motýle sú priamymi parazitmi človeka a hovädzieho dobytka v juhovýchodnej Ázii. Mora Caliptra eustrigacia napáda domáce zvieratá a cicia im krv. Niektoré druhy morovitých, obaľovačovitých a piadivkovitých napádajú oči ľudí a hovädzieho dobytka a cicajú tekutinu a niekedy aj krv zo spojivkového vaku.
Zo všeobecne biologického hľadiska ide o zaujímavý príklad potvrdzujúci teóriu, že hmyz cicajúci krv je odvodený od foriem cicajúcich pôvodné šťavy, nektár a miazgu. Je zároveň dôkazom toho, že spôsob života motýľov nie je ešte zďaleka tak dobre preskúmaný, ako sa niekedy neprávom tvrdí.