RAD: motýle

 Motýle ( Lepidoptera )

Tvoria jeden z najväčších radov hmyzu reprezentovaný viac ako 100 000 druhmi. Značná rozmernosť a nápadné sfarbenie sú asi príčinou veľkej obľuby zberateľov. 

Denné motýle sa líšia od môr mierne kyjovitými tykadlami. Mory mávajú síce rôzne typy tykadiel, ale kyjovité sa medzi nimy nevyskytujú. Na rozdiel od denných motýľov lietajú mory zväčša za šera prípadne v noci. Prevažná časť denných motýľov má štíhle telo, kým mory viac – menej zavalité. Väčšina motýľov má na prednom okraji zadného krídla tŕňovitý útvar, nazývaný uzdička ( frenulum ), ktorý denným motýľom chýba. Niektorý príslušníci radu Lepidoptera nemajú krídla ( napríklad Vreckovité – Psychidae ), hoci väčšina má dva páry jemne blanitých krídel. Príznačné pre ne je, že sú pokryté škrydlovito sa prekrývajúcimi jemnučkými šupinkami, ktoré ostanú ako farebný prášok na prstoch, ak chytíme motýľa neopatrne za krídla. Aj telo a nohy motýľov sú pokryté drobnými šupinkami. Dospelé motýle majú cicavé ústroje a živia sa hlavne nektárom. Motýle dospievajú cestou dokonalej premeny ( vajíčko – larva – kukla – dospelý motýľ ). Samičky niektorých druhov kladú vajíčka po jednom, iné v skupinách.

Spravidla priliepajú vajíčka na rastliny, ktorými sa neskôr larvy živia, niektoré však vajíčka kdekade roztrúsia. Niekoľko druhov kladie vajíčka aj do rastlinných pletív a priadkovce ( Lasiocampidae ) pokrývajú vajíčka tvrdou ochrannou vrstvou. Larvy motýľov voláme húsenicami. Majú typický valcovitý tvar tela a po páre nôh na každom z troch hrudných článkov. Nohy nachádzajúce sa na hrudi sú článkované a na konci majú venček drobných pazúrikov. Panôžky, ktoré sú len na brušných článkoch, bývajú mäsité a načlánkované. Na konci majú zopár drobných háčikov. Niektoré húsenice majú veľmi malé nohy alebo, čo je zriedkavejšie, sú celkom beznohé. Húsenice majú hryzavé ústne ústroje a väčšina sa živý rastlinami. Niektoré obžierajú listy, iné vŕtajú v plodoch, v lodyhách, alebo sa živia koreňmi, uskladnenými produktmi, prípadne aj tkaninami. Mnohé spôsobujú veľké škody na hospodárskych rastlinách. Celý rad húseníc máva nezvyčajný tvar tela a podaktoré bývajú pokryté bradavičkami alebo tŕňmi, prípadne majú na tele nápadné farebné vzory. Všetky tieto útvary i farby pomáhajú húseniciam lepšie sa chrániť pred nepriateľom. Húsenice hranostajníkov ( Harpia spp. ) vyzerajú hrozivo. Na hrudi majú niekoľko výrazných výrastkov a na konci tela pár teleskopických bičovitých útvarov, ale napriek hrozivému výzoru sú neškodné. Iné húsenice majú farbu kôry a často pripomínajú malé konáriky, najmä ak sú zmeravené a nehybné. Húsenice vidlochvostov majú na predohrudi svojrázny ústroj v tvare Y. V pokojnom stave ho držia zatiahnutý do predohrude, ak sú však nejako vyrušené, vystrkujú cez osobitnú štrbinu tento vidlovitý rozkonárený orgán ( odtiaľ slovenské pomenovanie ) a vypúšťajú ním svojrázny prenikavý zápach. Mnohé húsenice sa chránia tŕnitými výrastkami. Ak sa takýto tŕň zalomí do rany, vyteká z neho často dráždivá tekutina, ktorá spôsobuje bolestivú vyrážku. Kukly motýľov sú najčastejšie nepohyblivé a môžu zvyčajne pohybovať len koncovými článkami bruška. Iba niektoré skupiny majú kukly s čiastočne voľnými nohami. Mnohé húsenice sa zakukľujú do hodvábovitého kokóna upradeného z výlučku žliaz, ktoré vyúsťujú na ich spodnom pysku. Výlučok je sprvu tekutý, no na vzduchu ihneď tuhne a mení sa na hodvábovitú hmotu, ktorú húsenice spriadajú aj pri chôdzi. Húsenice priadzovcov ( Yponomeuta ) a iných druhov si robia z hodvábovitej priadze veľké hniezda tak, že svojím hodvábovitým výlučkom pospájajú viacero listov. V rastlinách vŕtajúce húsenice si zas týmto hodvábom vystielajú chodbičky. Väčšina denných motýľov má voľné kukly.

Zvyčajne bývajú pripevnené koncom bruška ku konáriku alebo listu pútkom z hodvábu a neraz mávajú aj hodvábny opasok. Veľkosť motýľov je rôzna. Drobné mole dosahujú v rozpätí krídel asi 0,2 cm, kým známa exotická mora Okáň atlas ( Attacus atlas ) má v rozprtí až 25 – 30 cm.